KOSTOLEC

Pahorok Kostolec z archeologického a historického hľadiska patrí
medzi významné slovanské lokality.Je chránená štatútom ako Národná
kultúrna pamiatka. Ďalšie osídlenie z polohy Kostolec je zistené z
neskorého obdobia mladšej doby kamennej-eneolitu.Patrí do najstaršej
fázy kultúry s kanelovanou keramikou bošáckej skupiny /2600 r.pred
n.l./.Nálezy z polohy Cintorín - Veľký diel patria do obdobia
lengyelskej kultúry /4000 - 3000 rokov pred n.l./.Do obdobia mladšej
doby kamennej je rámcove datovaná aj kamenná sekerka,ktorá sa v
minulosti našla v intraviláne obce.V maladšej dobe bronzovej /1300 -
1100 rokov predn.l./, ľud velatickej kultúry vybudoval na terase
Kostolca významné hradisko.Fortifikačný systém hradiska - mohutný
val a priekopa sa na lokalite zachovali dodnes.Okrem sídliska sa na
Kostolci zistili aj kostrové hroby príslušníkov velatickej
kultúry.Žiarové hroby z toho istého obdobia sa v minulosti našli v
hornej časti obce Ducové a v polohách Veľký diel a Panský járok.
Prechodne bol Kostolec osídlený aj v dobe rímskej /2 - 3 stor.n.l./,pričom
z areálu pochádzajú drobné nálezy.

Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z Hľadiska našich národných dejín
p redstavuje slovanské osídlenie z 9. - 10. stor.Vybudované
opevnenie-palisáda z dubových kolov,obytné časti - zrubové domy a
kostolík - rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca
sídla príslušníkov dvorskej aristokracie.Moderná náznaková
rekonštrukcia dáva dobrý prehľad o ich umiestnení v teréne.Zánik
dvorca možno spájať s ambíciami Arpádovcov pri rozširovaní
obsadeného územia koncom 10.stor.Po definitívnom zániku dvorca sa
jeho plocha používala až do pol.19.ako cintorín. Na stredovekom
cintoríne sa počas archeologického výskumu realizovaného v rokoch
1968-1972 a 1975 odkrylo 1545 hrobov s inventárom súdobej
materiálnej kiltúry. V polovici 15.stor. právdepodobne v súvislosti
s aktivitou husitských bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci
vybudované vojenské stanovisko - základňa.Osídlenie z 15.stor. sa
zistilo aj v polohe Bašta.

