|
|
História obce Ducové
Obec Ducové sa prvýkrát spomína v roku 1348 / 14. Augusta / v darovacej
listine, ktorou kráľ Ľudovít I. daroval hrad a panstvo Tematín magistrovi
Mikulášovi Kontovi. Súčasťou panstva okrem Ducového boli obce Banka, Horná
Streda, Hôrka, Hrádok, Lehota, Lúka, Modrovka, Modrová, Moravany nad
Váhom, Mošovce, Piešťany a Ratnovce.
Po smrti Mikuláša Konta zdedil majetky jeho syn Mikuláš a určitý podiel na
dedičstve si zaistila i vdova Klára. V roku 1453 sa majiteľom panstva
stáva sedmohradský vojvoda a močovský pán Mikuláš Ujlaki z rodu Konta.
Ducové v tom čase vystupuje pod názvom Duczev. Po smrti Ujlakiho sa
majiteľom stáva jeho syn Vavrinec Ujlaki. Vavrinec zomrel bez potomstva a
panstvo pripadlo kráľovskej komore.
V roku 1521 dal kráľ Ľudovít II. Panstvo taverníkovi Alexejovi Turzovi za
25 000 flórenov, ktoré potreboval na obranu pred Osmanmi. Jako súčasť
panstva sa uvádza Ducové pod názvom Dechobrad. Po smrti Alexeja Turzu sa
stali majiteľmi panstva jeho dve dcéry Anna a Alžbeta. Spory o dedičstvo
boli až do roku 1574. Zdá sa, že tento spor bol ukončený až po smrti Anny
v roku 1598. Po vymretí Turzovcov bez potomkov pripadli majetky opäť
kráľovskej komore.
V priebehu 17 - 18 storočia, tak ako sa menili majitelia tematínskeho
panstva, bolo aj Ducové viackrát predmetom darovania, zálohy a kúpy medzi
kráľovskou komorou a šľachtou.
Od roku 1664 - 1665 bolo Ducové v tom čase Ducó povinné platiť Osmanom
štátnu domovú daň. Zároveň však bolo povinné platiť aj svojmu zemepánovi a
cirkvi. Platenie daní Osmanom nemalo trvalý charakter. Obec prestala
platiť hneď ako pominulo bezprostredné ohrozenie.
V úradných písomnostiach vystupuje obec pod názvami : Duczo, Dutzo,
Duczove.
Dedina Ducové nemala v stredoveku ani v novoveku kostol. Z cirkevného
hľadiska patrilo Ducové spolu s Hubinou do rímskokatolíckej farnosti v
Modrovej, neskoršie do rímskokatolíckej farnosti v Banke a potom do
farnosti v Moravanoch nad Váhom, kde patrí dodnes. Matriky narodených,
sobášených a zomrelých sú pre obec vedené od roku 1783. Kaplnku
najsvätejšej trojice postavili v roku 1966. Kamenný kríž pochádza už z
roku 1927.
Žiaci z Ducového v minulosti dochádzali do rímskokatolíckej ľudovej školy
na Hubinu. Štátna ľudová škola vola v obci zriadená v roku 1930. Prvým
učiteľom na škole bol Daniel Kunic. Vyučovalo sa v prenajatých budovách.
Samostatnú školskú budovu postavili až o sedem rokov neskoršie.
V 1. Svetovej vojne padli dvaja obyvatelia obce Štefan Matúš a Izidor
Matúš. Vojna mala negatívny dopad na obec. Ešte v roku 1918 podala obec
sťažnosť proti rekvirácii dobytka pre potreby armády. Pred rokom 1918
užívalo poľnohospodársku pôdu 41 obyvateľov. Po skončení vojny sa venovali
aj naďalej poľnohospodárstvu. Produkty, ktoré si vypestovali a vyrobili
doma predávali na trhu v Piešťanoch.
V roku 1927 bol v obci zriadený obchod. Do toho času tu bola len krčma s
trafikou. V tom istom čase sa začal meniť vzhľad obce. Stiesnené podmienky
bývania v starých domoch so slamenou strechou a nedostatok stavebných
podmienok pre nové domy vynútili parceláciu rolí na rovine pod svahom.
Začala výstavba domov a v "starej dedine" neostal bývať takmer nikto.
V obci sa pravidelne hrali divadelné hry. Napríklad v roku 1937 žiaci
mestskej školy pod vedením učiteľa Kunicu nacvičili divadelnú hru "Vianoce
v horách" . Školu v školskom roku 1937 - 1938 navštevovalo 51 žiakov.
V roku 1938 prebehli prvé voľby do obecného zastupiteľstva. Za starostu
obce si občania zvolili Jozefa Miškecha a za jeho zástupcu Pavla Minárika.
V roku 1939 bola v obci založená pobočka Slovenskej ovocinárskej
spoločnosti. V chotári vysadili 256 ovocných stromov.
V rokoch 1975 - 1978 vystavala obec obchod spojený s pohostinstvom a dom
smútku. Tak isto v týchto rokoch zlúčili obec Ducové s obcou Moravany nad
Váhom a bola zrušená škola a namiesto tej zriadili materskú školu.
História Kostolca
Obec ducové nie je síce veľká, ale jej história siaha hlboko do dávnej
minulosti, do čias keď ešte na našom území nebolo známe písmo - do dávneho
praveku....(pokračovanie v rubrike KOSTOLEC
)
|
|
AUTOBUSY
